Perpetuum

piatok 30. septembra 2016

Za zosmiešňovanie Krakonoša sa bude platiť

Zajtra sa začína október a to znamená, že čoskoro začnú na všetkých kanáloch vysielať viac či menej vydarené vianočné televízne spoty. 

Pre tých marketérov, ktorí na takýchto spotoch práve pracujú máme malé upozornenie, že kreatívne využívanie niečoho už známeho (čo Vášmu klientovi alebo firme nepatrí) sa neoplatí. 
Môže to byť síce veľmi zábavné, ale následne aj drahé a pre značku nepríjemné. 

U susedov v Čechách len nedávno súd vyhovel žalobe voči firme Vodafone pre jej reklamu "Krakonoš" vysielanú pred Vianocami v roku 2013.

Žalobu podali 3 spolumajitelia práv k známej večerníčkovej sérii pre deti: režisérka, autorka scenára  spolu s dedičmi výtvarníka Vladimíra Dvořáka. Firmu Vodafone žalovali za nekalú súťaž, parazitovanie na povesti a zľahčovanie známej večerníčkovej postavy.

Klikmite na link a pozrite si reklamu, v ktorej obstarožný Krakonoš laškuje s mladou ženou a potom s výkrikom „slyším volání přírody“ uteká do „kadibudky“



pondelok 22. augusta 2016

Marketing podľa Setha Godina: iba 4 kroky

Seth Godin výstižne zostručnil proces marketingu do 4 krokov.
Tu sú:
  1. vytvorte niečo hodnotné: produkt, službu, príbeh hodný nasledovania
  2. zadefinujte model pomocou ktorého bude váš výtvor zaujímavý pre vašich zákazníkov. Ako môžu z neho profitovať?
  3. tento krok je najviditeľnejší: spropagujte sa - povedzte o svojom príbehu/produkte/službe správnym ľuďom cez správny komunikačný kanál
  4. na štvrtý krok sa často zabúda: opakovane, pravidelne, konzistentne a veľkoryso budujte váš príbeh a posilňujte vieru v to, čo chcete dosiahnuť
Kľúčom k úspechu je opakovanie krokov...
ak ich budete opakovať, výsledok sa dostaví :-).

Pôvodnú verziu nájdete na tomto linku:

utorok 31. mája 2016

Doména vs registrovaná ochranná známka

O tom, ako spolu súvisia, alebo súperia ochranná známka a doménové meno si môžete viac prečítať v tomto, už skôr publikovanom článku: 


Doménové mená a ochranné známky sa značne odlišujú, v spôsobe registrácie i v rozsahu ochrany a v ďalších náležitostiach, hoci v bežnej praxi sa môže doménové meno a ochranná známka úplne zhodovať. Prečo teda nestačí mať zaregistrovanú „len“ doménu?

Nadobúdanie doménových mien a ich používanie v SR nie je regulované štátom. Na Slovensku napríklad ani nemáme verejný register doménových mien. V oblasti doménových mien platí princíp priority (rovnako je to aj u ochranných známok). V celej „sieti doménových mien“ pritom nemôžu existovať dve rovnaké doménové mená.
Môžu ale existovať podobné, či veľmi podobné doménové mená. Ak sa zmení čo i len jedno písmenko v doménovom mene, alebo má doménové meno inú koncovku (napr. .eu či .com namiesto .sk), tak je jeho registrácia z právneho hľadiska úplne v poriadku. 
Doména vás teda neochráni pre napodobňovaním.

Na druhej strane, za porušujúce práva majiteľa ochrannej známky sa považuje také doménové meno, v ktorom je použité slovo, ktoré je dominantným prvkom zapísanej ochrannej známky. Pre SR platí, že môže ísť o známku zapísanú v registri ochranných známok na ÚPV SR, alebo medzinárodnú ochrannú známku, či ochrannú známku Európskej únie EUTM.

streda 20. apríla 2016

Určite neplatiť!

Pravidelne sa nám ozývajú klienti, ktorý dostanú faktúru od (im) neznámej firmy s požiadavkou na úhradu vysokých čiastok súvisiacich zvyčajne s podaním európskej ochrannej známky.
Faktúra je v anglickom jazyku, príde zo zahraničia, má mnoho poznámok malými písmenami, tvári sa veľmi seriózne. Firmy, ktoré faktúry posielajú, majú zvyčajne medzinárodne vyzerajúce názvy (ale objavujú sa už aj slovenské a české firmy).
Ako takéto faktúry vyzerajú?
Pozrite si ukážky, ktoré zverejnil Úrad priemyselného vlastníctva SR:
http://www.upv.sk/swift_data/source/images/novinky/2016/zf.pdf

Našťastie, že sa klienti ozvú.
Ide totiž o podvod. Firmy sa snažia využiť neistotu prihlasovateľov (a aj neznalosť anglického jazyka) na to, aby od firmy vymámili prostriedky za zverejnenie v rozličných súkromných databázach.

Preto si zapamätajte dve jednoduché pravidlá:

-patentové úrady (slovenský i medzinárodné) nikdy NEPOSIELAJÚ FAKTÚRY

-ak vám príde nejaká faktúra v súvislosti s právami duševného vlastníctva, najprv si overte u svojho patentového zástupcu, či je opodstatnená

utorok 22. marca 2016

Aká stará je vaša značka?

Poznáte to: ak niekto vyzerá mladšie, ako je jeho skutočný vek, povedia si o ňom, že "klame telom".
Platí to aj pri značkách - u niektorých vás ich vek riadne prekvapí!

Podľa prieskumu o vnímaní značiek (zverejnila hbr.org) sa "vek značky" niekedy značne odlišuje od skutočného počtu rokov, ktoré je značka na trhu.

Napríklad:
vek Old Spice je 29,7 roka;
naproti tomu relatívne "mladý" Facebook má ako značka 40,6 roka;
-skoro podobne ako (podstatne staršia) Coca-Cola, ktorá má podľa prieskumu 45 a jej konkurent Pepsi 43 rokov;
neprekvapí možno BMW s o svojimi 50 rokmi;
divné ale je (pre mňa), že Mini Cooper má 63,7 roka;
no a Ikea má so svojimi 60,3 už mladosť dávno za sebou!

Ktoré značky sú "mladé"? 
Pampers a Versage majú rovnako po 24 rokov, Sprite má 33,2 a Mac 36,1.


utorok 15. marca 2016

Koľko ľudí rozhoduje o nákupe?

Odpoveď na túto otázku vám vôbec nemusí byť zrejmá: pošlete do firmy ponuku vášho tovaru alebo služby, no neviete, koľko ľudí o nej bude rozhodovať. Tak je to bežne v praxi.

Ide však o dôležitú informáciu, ako to ukázal prieskum zo štúdie zverejnenej na HBR.org v marci 2015. Jeho výsledky ukazujú, že čím viac ľudí rozhoduje o vašej ponuke, tým menej je pravdepodobné, že ku kúpe skutočne príde.

Pozrite si graf:


















Prieskum ukázal, že ak rozhoduje iba jedna osoba, je pravdepodobnosť že ponuku odsúhlasí, až 81% (samozrejme, iba ak je ponuka prijateľná z hľadiska kvality a ceny a neobsahuje žiadne závažné chyby). V prípade, že rozhodujú dvaja ľudia pravdepodobnosť prudko klesne na niečo vyše 50%. A ak má skupina, ktorá rozhoduje viac ako 5 členov, vaša šanca predať je len slabých 31%!

Ako s týmto poznatkom naložiť v praxi?
Mali by ste sa snažiť zistiť, kto o vašej ponuke rozhoduje, a aká veľká je skupina. 
Ak sú to 2 osoby, možno by bolo lepšie zatelefonovať a ponúknuť osobné stretnutie. 
A ak je osôb viac než 5 mali by ste rozhodne ísť ponuku osobne odprezentovať.

štvrtok 4. februára 2016

Pripravte sa na rok opice!

Iný kraj, iný mrav.
Hoci my sme si už na rok 2016 temer všetci zvykli, v Číne sa nový rok začne až 8.2.2016.
Pôjde o rok opice ovplyvňovanej živlom oheň, teda bude to rok ohnivej opice.

Čo od neho môžeme očakávať?
Číňania vo všeobecnosti považujú roky opice za šťastné. 
Doteraz to boli roky pozitívnych zmien a veľkých začiatkov. Novodobá história USA sa napríklad tiež začala v roku opice, teda v roku 1776. 
Inovatívnosť a kreatívna energia - charakteristická pre opicu a jej znamenie - pomôže riešeniu problémov aj v roku 2016.

Čo bolo minulý rok ťažké, vraj pôjde v tomto roku ľahko a takisto sa podarí aj nemožné (ale na to bude treba o trochu viac úsilia :-)). Ak ste sa v minulých rokoch o niečo usilovali, ale nedarilo sa Vám, skúste to znovu. Čakať nemá zmysel, ďalší rok ohnivej opice bude až o 60 eokov :-)

Tak šťastný nový rok!

štvrtok 21. januára 2016

(Nielen) januárové zľavy: ako ich vnímajú zákazníci?

Január je mesiacom výpredajov.
Zľavy sa nás hrnú zo všetkých strán: „zľavy až do 50%!“, „70% na všetko!“...
V menšine sú heslá typu: „30 eur za každú objednávku“, či „zľava 20 eur na ďalší nákup“.

Čo je lepšie: ponúkať percentá zľavy, alebo rovno hovoriť o výške sumy?
Percentá to u nás jednoducho valcujú. Robia však dobre?

Podľa prieskumu (ktorý bol zverejnený na stránkach Harward Business Review) vnímanie zliav závisí u zákazníkov od dvoch hlavných faktorov: od druhu produktu a od výšky ceny.
Všeobecne platí, že kupujúci vo výpredajoch sa zameriavajú na absolútne čísla.
Zákazníci teda vnímajú pri zľave číslo, a chcú, aby bolo čo možno najvyššie.
Podľa tejto logiky je zľava 90 eur a zľava 90% identická (čo sa týka sily vplyvu na kupujúceho).

V praxi to znamená, že pri výrobku za 50 eur je pre zákazníka zľava 20% (10 eur) atraktívnejšia, než zľava 10 eur.
Dôvod je jednoduchý: 20% zákazník vyhodnotí ako absolútne číslo „20“, čo je samozrejme viac (a teda aj zaujímavejšie) ako absolútne číslo „10“ (eur).

Ak ale predávate výrobok za 400 eur, situácia je iná: zľava 20% bude menej atraktívna ako keď poviete, že zákazníkovi dáte zľavu 80 eur, veď predsa každý vie, že 80 je viac ako 20 :-).

Takže rada na záver:
Platí princíp vyššieho absolútneho čísla.
Milí obchodníci, prepočítajte si veľkosť zľavy v % a v eurách, a kúpychtivým zákazníkom oznámte tú sumu, ktorá má vyššie absolútne číslo: pamätajte že 50% je viac ako 30 eur :-))