3 stratégie konkurenčného boja

Každá firma pôsobí  v konkurenčnom prostredí. Pre úspech na trhu je preto životne dôležité vybrať si správnu stratégiu boja s konkurenciou.

Aká je tá vaša?

Podľa Michaela E. Portera existujú len 3 dlhodobo úspešné stratégie konkurenčného boja:

- stratégia líderstva v oblasti nízkych cien
- stratégia diferenciácie (odlíšenia sa)
- stratégia focus (špecializácia)

Stratégia nízkych nákladov je často používaná, ale pozor: ak nemá priniesť len krátkodobý výsledok, musí firma skutočne a sústavne ponúkať nižšie ceny než konkurencia. Ceny znižuje každý, takže táto stratégia sa dá len ťažko udržať. Po čase vždy príde na trh niekto, kto vie ponúknuť nižšiu cenu...
Cena síce zaujíma každého zákazníka, ale nie je jediným kritériom pri výbere produktu.
Túto stratégiu u nás úspešne použila firma Lidl pri svojom vstupe na trh, dnes už slogan "Lidl je lacný" nepoužíva.

Stratégia odlíšenia znamená nájsť a budovať silný dôvod, pre ktorý je vaše postavenie na trhu pre zákazníka jedinečné. Máte patent a tým je váš výrobok jediný svojho druhu? 
Alebo ste si vybudovali silnú značku s (temer) neotrasiteľnou pozíciou (ako Coca-Cola)? Možno ste boli prvý na trhu vo vašom segmente, alebo máte príbeh, ktorý posilňuje vašu jedinečnosť (ako Evian)? 

Focus znamená zameranie sa na špecifickú skupinu zákazníkov, alebo silnú špecializáciu v oblasti produktov. Tým obmedzíte konkurenciu a stávate sa na trhu výnimočným. 
Napríklad cestovná kancelária BUBO sa špecializuje len na úzku skupinu klientov, ktorí prahnú po dobrodružných dovolenkách a nepracuje s "masovými produktami", ako je rodinná dovolenka v Turecku, či v Bulharsku.

Stratégia najlepšie funguje, ak je "čistá". 
Môžete ich aj miešať, ale bude to mať slabší účinok.
Ak sa výhody jednej stratégie pominú, kľudne môžete začať používať inú, napríklad na začiatku začať s nízkymi cenami a potom prejsť na budovanie značky.

Inovujte inak ako konkurencia

Priznám sa, nepatrím k "inovátorom", a preto nedychtím po najnovších modeloch telefónov, áut, či televízorov. Nechce sa mi totiž stále niečo meniť, a ak som z výrobkom spokojná, kľudne si nechám zájsť chuť na predražené novinky, ktoré aj tak o rok budú už zastaralé.

Čo myslíte, koľko ľudí takto rozmýšľa?

Veľa. A o tom je Disruptive Innovation.

Autorom teórie Disruptive Innovation je profesor Clayton Christensen, ktorý pôsobí na Harvard Business School. Teória vychádza sa z predpokladu, že firmy v súčasnosti inovujú rýchlejšie, než to väčšina ľudí reálne potrebuje a je schopná/ochotná použiť v praxi. 

Nové produkty sú vo firmách zvyčajne vyvíjané pre najnáročnejších zákazníkov. 

Ale tých nie je väčšina! 

Pre bežného zákazníka sú tieto produkty až príliš dokonalé, príliš drahé a často aj komplikované a ťažko  použiteľné. 

Preto pri zvažovaní, akým spôsobom inovovať by ste nemali zabúdať na dve dôležité skupiny zákazníkov:

- menej náročných zákazníkov, ktorí sú ochotní zaplatiť aj za jednoduchší, základný produkt rozumnú  cenu

- zákazníkov, ktorí váš produkt v súčasnosti vôbec nepoužívajú, pretože im nevyhovuje (je pre nich príliš zložitý, príliš drahý a pod.)

Za zmienku tiež stojí, že v týchto segmentoch zákazníkov je veľmi malá (alebo žiadna) konkurencia a ide o pomerne početné skupiny.

Príklady Disruptive Innovation, ktoré fungujú: 

- v Indii vyrábaný automobil Tata za cenu $3,000

- u nás ponúkané zjednodušené telefóny pre seniorov so základnými funkciami