Marketing a kyslá kapusta

Seth Godin napísal výborný blogpost o tom ako James Cook naučil svojich námorníkov jesť (a oceňovať) kyslú kapustu.

James Cook vedel, že kyslá kapusta obsahuje látky účinné proti skorbutu.
Námorníci kapustu nepoznali, bolo to pre nich na prvý pohľad divné, nevábne (a smradľavé) jedlo nemeckého pôvodu.

Čo teda urobil Cook?
-nič nevysvetľoval a nenanucoval
-prvé dva týždne mali dovolené konzumovať kapustu iba kapitán a dôstojníci 

No a to bolo všetko - o ostatné sa postaral dopyt po kapuste založený na prestíži a statuse.

Vytváranie dopytu cez nedostupnosť produktu a cez znaky statusu fungovalo už vtedy, a funguje dodnes.


Ak si chcete text prečítať v originály, nájdete ho na tomto linku:

Marketing-sauerkraut

Zastavte sa!

Memento mori (Pamätaj na smrť) je heslom kartuziánskych mníchov. 

Nie je morbídne (ako sa na prvý pohľad zdá :-) iba upozorňuje na to, že sa občas treba zastaviť a zrovnať si v hlave rebríček hodnôt.

Pretože náš svet je uponáhľaný, hektický a vystresovaný, nemáme čas zamyslieť sa, čo je v našom živote skutočne dôležité.

Na tom postavil svoju "terapiu v truhle" napríklad čínsky terapeut Tang Yulong. 

Ako terapia prebieha? Jednoducho: v tichej miestnosti v smútočnej atmosfére si za peniaze môžete poležať v truhle. Treba sa správať dôstojne... 

Vraj stačí aj 5 minút, a človek si uvedomí, aké robí chyby, čo zanedbáva a čo je dôležité.

Aj Stephen Covey tvrdí, že ak si máte naplánovať zmysluplnú budúcnosť, musíte dodržať základné pravidlo: "Začnite myslieť od konca". Predstaviť si, čo chcete aby o vás a vašej firme ľudia hovorili, keď tu už nebudete. Ako budú ľudia na vás spomínať, čo si budú ceniť a za čo vás skritizujú?

A čo by ste chceli vy, aby raz o vás hovorili vaše deti, vaši susedia, vaši rodičia a kolegovia?

Inovujte inak ako konkurencia

Priznám sa, nepatrím k "inovátorom", a preto nedychtím po najnovších modeloch telefónov, áut, či televízorov. Nechce sa mi totiž stále niečo meniť, a ak som z výrobkom spokojná, kľudne si nechám zájsť chuť na predražené novinky, ktoré aj tak o rok budú už zastaralé.

Čo myslíte, koľko ľudí takto rozmýšľa?

Veľa. A o tom je Disruptive Innovation.

Autorom teórie Disruptive Innovation je profesor Clayton Christensen, ktorý pôsobí na Harvard Business School. Teória vychádza sa z predpokladu, že firmy v súčasnosti inovujú rýchlejšie, než to väčšina ľudí reálne potrebuje a je schopná/ochotná použiť v praxi. 

Nové produkty sú vo firmách zvyčajne vyvíjané pre najnáročnejších zákazníkov. 

Ale tých nie je väčšina! 

Pre bežného zákazníka sú tieto produkty až príliš dokonalé, príliš drahé a často aj komplikované a ťažko  použiteľné. 

Preto pri zvažovaní, akým spôsobom inovovať by ste nemali zabúdať na dve dôležité skupiny zákazníkov:

- menej náročných zákazníkov, ktorí sú ochotní zaplatiť aj za jednoduchší, základný produkt rozumnú  cenu

- zákazníkov, ktorí váš produkt v súčasnosti vôbec nepoužívajú, pretože im nevyhovuje (je pre nich príliš zložitý, príliš drahý a pod.)

Za zmienku tiež stojí, že v týchto segmentoch zákazníkov je veľmi malá (alebo žiadna) konkurencia a ide o pomerne početné skupiny.

Príklady Disruptive Innovation, ktoré fungujú: 

- v Indii vyrábaný automobil Tata za cenu $3,000

- u nás ponúkané zjednodušené telefóny pre seniorov so základnými funkciami

Tip na crowdsourcing: technika 90 sekúnd

Crowdsourcing je metóda, pri ktorej používate na riešenie interných problémov podnety zvonku firmy.  O crowdsourcingu sme už mali samostatný príspevok, iba zopakujem, že jeho podstatou je hľadanie nového, kreatívneho riešenia problému. Využíva sa  kreatívny potenciál ľudí, ktorí nemajú s daným problémom žiadne hlbšie skúsenosti, a teda k nemu nemajú ani dopredu vytvorené asociácie.

Technika 90 sekúnd sa v praxi dá použiť veľmi jednoducho.
Potrebujete napríklad vymyslieť spôsob, ako zvýšiť obrat stagnujúceho výrobku X.
Dohodnite sa s kolegami v práci, že každý osloví okruh svojich známych a spýta sa ich telefonicky otázku:  

Poznáš výrobok X? Čo ťa napadne, keď poviem: predaj výrobku X?

Nechajte respondenta (ak pozná výrobok X), aby povedal svoje nápady, asociácie a myšlienky. Celý rozhovor starostlivo zapisujte. Po 90 sekundách sa poďakujte a ukončite komunikáciu.
Zapísané asociácie zosumarizujte a vyhodnoťte myšlienky, ktoré vás zaujmú.

Skupina nezainteresovaných ľudí zvyčajne prinesie úplne nový pohľad na problém, často aj zaujímavé inšpirácie na riešenia.

Je reklama navoňaná zdochlina?

Odpoveď na túto otázku závisí od osoby, ktorej by ste sa pýtali :-).
Ak by ste sa to spýtali napríklad mňa, tak po pozeraní slovenských televíznych kanálov odpoviem: JE!

Nepozerám často TV, ale občas aj na mňa doľahne papučová kultúra a mám chuť pozrieť si večer nejaký film len tak, doma, v kresle v obývačke.
Býva to však nakoniec frustrujúci zážitok: čím "lepší" film, tým viac reklamných blokov, ktoré rozkúskujú dej filmu tak, že sa Vám ho ani nechce dopozerať do konca. Navyše sa tie isté reklamy stále dookola opakujú (a niektoré sú značne trápne a prostoduché), takže je pre mňa nepochopiteľné, o čo vlastne išlo zadávateľom reklamnej správy? Skutočne chceli naštvať a odradiť svojho potenciálneho zákazníka? Vyrušiť ho pri sledovaní obľúbeného filmu a nanútiť sa mu v čase, keď nestihol rýchlo prepnúť kanál?

"Reklama je navoňaná zdochlina" je kniha od Oliviera Toscaniho, ktorá vyšla po prvýkrát v Paríži v roku 1995. Výtlačok, ktorý mám v knižnici, bol vydaný v roku 1996 vo vydavateľstve Slovart.

Hoci knihy z oblasti reklamy zvyknú časom zastarať, musím priznať, že táto kniha je stále nanajvýš aktuálna.

Ponúkam len zopár citovaných myšlienok:

"Reklama nepredáva výrobky, ale uniformovaný spôsob života. 

Monokultúra dobýva každým dňom väčšie územie. Vďaka reklame. 

 

Reklama je poslednou dobyvačnou ideológiou.

Dávame si rovnaké breakfasty vo všetkých hoteloch na tejto planéte.

Reklama nám podvedome vnucuje svet, ktorý nám nahovára, že mladosť, zdravie, mužnosť či ženskosť záležia len od toho, čo si kúpime."

Oliviero Toscani, svetoznámy fotograf, ktorý preslávil značku Benetton škandalóznymi billboardovými kampaňami, je veľkým odporcom sladkých, naivných, hlúpych reklám.
Aj on robil reklamu. Jeho "dokumentárne" fotografie na billboardoch vyvolali šok, v mnohých krajinách museli byť stiahnuté pre rozsiahle protesty. Možno ste videli fotografiu práve narodeného dieťaťa, bozkávajúcej sa mníšky a mnícha, černošky, ktorá kojí biele bábätko, fotografiu pozadia s vytetovaným "HIV positive", či billboard s fotografiami pohlaví mužov a žien každého veku a všetkých farieb pleti. Vo svete vyvolali vlnu protestov, aj vlnu obdivu a priniesli značke Benetton svetovú známosť. Kampane boli nasadené pred temer dvadsiatimi rokmi, ale i dnes vás zaručene zaujmú, šokujú, prinútia zastaviť sa. Tip: Ak si chcete jeho fotografie pozrieť, dajte Googlu vyhľadať obrázky pre "Benetton, Toscani".

Často sa vyskytuje názor, že Toscani hrubo zneužíval ľudské nešťastie, intimitu a iba sa snažil šokovať. Možno. V každom prípade všetko, čo pranieroval, tu máme aj po takej dlhej dobe stále, a ešte vo vyhrotenejšej podobe. Mne osobne vyhovuje Toscani viac, ako šťastné a usmiate rodinky na slnkom zaliatej zelenej lúke so psami, ktorí sú šťastní, že nemajú tráviace problémy.

PS: Súhlasím s tebou, Oliviero! A to si (vtedy) ešte nevidel tie nechutné reality show!

Ako nastaviť cenu, s ktorou bude zákazník spokojný?

Ako stanoviť cenu produktu alebo služby tak, aby bol zákazník spokojný a firma neskrachovala?

V júnovom vydaní Harward Business Review je zaujímavý článok, ktorý v zásade zhrnul zákaznícky orientovanú stratégiu nastavenia ceny do 3 hlavných zásad:

Zásada 1:

Segmentujte cenovú ponuku

V praxi sa táto zásada prejaví flexibilitou ceny. Môžete napríklad okrem štandardnej ceny dať zľavu pre osoby nad 60 rokov, dať výhodnú cenu pre deti. Môžete robiť cenové akcie s obmedzenou dobou platnosti, zvýhodnené balíčky produktov. Pozor, je potrebné, aby ponuky neboli komplikované a aby ste vždy uvádzali koncovú cenu bez skrytých poplatkov.

Zásada 2:

Cena musí byť transparentná a zreteľne vysvetlená

Táto zásada je jasná, ak nechcete zákazníkov naštvať , nepoužívajte  skryté poplatky a komplikované zmluvné podmienky. Takýto neseriózny prístup k zákazníkovi je typický nielen pre nízko nákladové letecké spoločnosti, ale aj pre niektorých telekomunikačných operátorov, či cestovné kancelárie.

Zásada 3

Buďte proaktívny

Skúste vyjsť zákazníkovi v ústrety a dajte mu možnosť, aby si vybral cenu vzhľadom na svoje potreby. Chce to však jedno: musíte jeho potreby poznať a premýšľať, ako ich uspokojiť - výhodne pre obe strany.

Najľahšie sa tento prístup vysvetlí na príklade:

Amazon v roku 2005 uviedol službu Amazon Prime ako reakciu na odozvy od zákazníkov, že im prekáža vysoké poštovné a dlhé doby doručenia zásielky. Objednaním tejto služby dostal zákazník za ročný poplatok 79 USD možnosť doručenia neobmedzeného množstva zásielok, počas jedného roka, navyše s garantovanou dobou doručenia do 2 dní (dobu doručenia len pre USA, myslím). Na prvý pohľad to vyzerá ako ponuka vhodná hlavne pre zákazníkov s veľkým objemom zásielok. To je síce pravda, ale okrem lojality týchto zákazníkov si Amazon získal aj popularitu u bežných objednávateľov: títo začali objednávať viac, častejšie a zapojili do systému aj svojich známych a rodinu.  Výsledok? Spokojní zákazníci a pre Amazon nárast predaja o 30% v období rokov 2008-2010 (v čase recesie).

Marketingové poučenie od Steva Jobsa: je potrebný prieskum trhu?

Vo veľkých firmách sa žiadne marketingové rozhodnutie neurobí bez rozsiahleho (a nákladného) prieskumu trhu. V malých a stredných firmách na marketing nie sú peniaze, a tak sa prieskum trhu zvyčajne vôbec nerobí.

Kde je teda pravda?

Je napríklad pri uvádzaní nového výrobku prieskum trhu potrebný, alebo sú to zbytočne vyhodené peniaze?

Steve Jobs rozhodne nebol zástancom rozsiahlych anonymných prieskumov trhu. Neznášal Power Pointové prezentácie a veril v silu osobného kontaktu, radšej sa spýtal na názor sám, osobne. 

Pri vývoji nových produktov sa nepýtal zákazníkov, čo chcú. Veril, že zákazníci na takéto otázky vôbec nevedia odpovedať. Ešte v začiatkoch svojej kariéry si osvojil názory Henryho Forda. V ére, keď vznikol prvý automobil, Ford na margo prieskumu zákazníckych preferencií povedal:

“Ak by som sa bol vtedy spýtal zákazníkov, čo chcú, pravdepodobne by mi povedali: rýchlejšieho koňa!“

Pozor, tento prístup však v žiadnom prípade neznamená, že Jobs sa nezaujímal o svojich zákazníkov, alebo že nerobil prieskum trhu!

Práve naopak, hĺbkovo skúmal a pozoroval správanie zákazníkov, robil to však celkom inými metódami - prostriedkami, aké nie sú u veľkých firiem bežné. Pri podrobnom prieskume trhu používal predovšetkým svoju intuíciu, osobné rozhovory, radil sa s priateľmi a spolupracovníkmi. Pozoroval zákazníkov, snažil sa pozerať na produkty z ich pohľadu, používal inštinkt. Na základe takto získaných skúseností a empatie potom vedel sám sformulovať to, čo zákazníci chcú. Veril, že ak potom vyrobí produkt pre seba a svojich priateľov tak, aby s ním boli spokojní, budú spokojní aj jeho zákazníci.  

A mal pravdu, úspech jeho firiem to dokazuje.  

(Jobs robil to, čomu veril a čo ho bavilo. Ale to určite robíte aj vy!)

Poučenie:

Prieskum trhu je dôležitý. Úspešný produkt alebo služba sa začína práve podrobným prieskumom trhu. Skúste však zmeniť svoj názor na to, čo je prieskum trhu. Čo potrebujete zistiť?

Musíte presne vedieť, čo robí konkurencia, kto sú vaši zákazníci a ako sa správajú. Snažte sa porozumieť trhu a spotrebiteľom. Choďte do terénu a osobne sa rozprávajte s ľudmi. Zbierajte postrehy, sumarizujte a vyhodnocujte. Postupne si tak vybudujete „cit pre váš trh“. A potom stačí použiť empatiu a intuíciu:  ak by som bol na mieste zákazníka, o čo by som ja mal záujem?

3 veci, v ktorých sú zákazníci lepší ako vy

Mnohé firmy sú zvyknuté pozerať sa na svojich zákazníkov iba ako na "nakupujúce osoby". Jediný zdroj svojich príjmov teda vidia v zákazníkoch, ktorí nakupujú, ideálne veľa, často a iba od našej firmy.

Pozrite sa však okolo seba, najviac zarábajú firmy, ktorých zákazníci od nich vôbec nič nenakupujú: napríklad Google (služby sú dostupné zadarmo), alebo Facebook, a čo Wikipédia?

Nehovorím, že máte zmeniť predmet svojho podnikania a dať sa rovnakým smerom ako tieto firmy, je však isté, že sa treba zamyslieť nad tým, ako pristupujete k vašim zákazníkom a ako využívate ich potenciál.

Bez ohľadu na to, v akom sektore pôsobíte, je užitočné si uvedomiť, že existujú minimálne tri oblasti, v ktorých sú vaši zákazníci lepší ako vy:

1. prieskum zákazníckeho správania

Firmy zvyknú míňať nemalé prostriedky na to, aby prieskumom trhu zistili, aké majú ich zákazníci nákupné správanie, aké sú ich preferencie, čo sa im nepáči na novom produkte, a podobne.
Vaši zákazníci majú všetky tieto dáta. Veľmi presné, neskreslené a zaiste vám ich aj radi odovzdajú.
Chcete vedieť, aké noviny čítajú, kam sa chystajú na dovolenku a či používajú android?
Skúste namiesto drahého anonymného prieskumu hovoriť priamo so zákazníkmi, spýtajte sa ich na to, čo potrebujete vedieť. A za odmenu im dajte malý bonus (budú vám vďační a aj tak miniete menej ako na prieskum trhu cez veľkú agentúru, čiže ušetríte :-)

2. propagácia vašich výrobkov

Podľa prieskumu dnes zákazníci veria odporúčaniu známeho oveľa viac ako reklame v televízii. Ak nemáte peniaze na TV kampaň, netreba si teda vôbec zúfať!
Je však potrebné mať kvalitný produkt alebo službu, komunikovať so zákazníkmi a napríklad ich požiadať, či by mohli o vašej službe povedať svojim známym a odporučiť ju. Alebo môžete spokojných zákazníkov zaškoliť a urobiť z nich svojich predajcov.
Musíte však s nimi mať dobré vzťahy, aby mali dôvod spájať svoje meno s vašou firmou.
Uvediem príklad českej pivovarníckej spoločnosti, ktorá sa práve takýmto spôsobom presadila na vysoko konkurenčnom trhu. Vybrali zákazníkov, spravili z nich "pivných expertov" (samozrejme na svoju značku). Firma im poskytla vzorky na ochutnávku, zobrala ich na exkurziu do pivovaru, informovala ich dopredu o akciách, dala im prostriedky na zorganizovanie pivnej párty.
Zvyšok práce urobili spokojní zákazníci. A firma ani nemusela platiť drahých obchodných zástupcov.

3. zákazníci sú skvelí inovátori

Zákazníci vynikajúco chápu svoje potreby a preto sú tými najlepšími inovátormi. Treba len, aby ste im dali príležitosť. Využite metódu crowdsourcingu, vyhláste súťaž, a nezabudnite ich odmeniť za nápady. Stále sa vám to oplatí a navyše si s nimi budete budovať dobrý vzťah ako firma, ktorá sa zaujíma o ich názory a počúva ich.
Podľa jednej štúdie, ktorej autorom je Eric von Hippel z 1 193 úspešných inovácií uvedených na trh (inovácie sa týkali 9 rôznych odvetví) prišlo až 60% od zákazníkov.
A to je už číslo, ktoré stojí za zamyslenie.

Rozvíjame kreativitu: 2 praktické tipy

Pre rozvoj nášho kreatívneho myslenia je potrebné trénovať spoluprácu pravej a ľavej mozgovej hemisféry. V tomto príspevku vám ponúkam dva užitočné tipy, ktoré vám takýto tréning zabezpečia.

Tip 1

Riešte problém v 3 krokoch

Ak potrebujete vyriešiť nejaký problém (môže byť pracovný, ale i súkromný), skúste ho riešiť týmto spôsobom:

-najprv si napíšte na papier SLOVO, ktoré čo možno najlepšie vystihuje váš problém. Pozerajte sa na text a snažte sa sledovať vaše myšlienky.

-teraz vezmite čistý papier a skúste nakresliť OBRÁZOK, ktorý čo najlepšie vyjadrí ten istý problém. Znovu sa pozerajte na obrázok a sledujte svoje myšlienky.

-na záver skúste zosumarizovať vaše nápady a myšlienky.

Touto metódou riešite jeden problém pomocou pravej aj ľavej hemisféry. Aký rozdiel v riešení ste spozorovali? Ktorý spôsob bol pre vás ľahší a ktorý vám priniesol lepšie výsledky? Alebo vás niečo napadlo práve pospájaním myšlienok z kroku 1 a 2?

Tip 2

Použite myšlienkové mapy

Tieto „mapy“ sa používajú ako netradičný spôsob zápisu poznámok i ako efektívna metóda pri riešení zložitých projektov. Metóda pracuje s textami aj s obrázkami a dáva ich do vzájomných súvislostí, čím pomáha nacvičovať prepájanie pravej a ľavej hemisféry.

Myšlienové mapy rešpektujú prirodzenú vlastnosť ľudskej mysle, ktorá nepracuje lineárnym spôsobom, ale tvorí zložité vzájomne popreplietné štruktúry. Mapy fungujú práve preto, lebo umožňujú zaznamenať celkovú štruktúru riešeného problému, pričom berú do úvahy aj všetky jednotlivé prvky problému spolu s ich vzájomnými väzbami. Bežným lineárnym zápisom sa to dosiahnuť nedá.

Používanie mapy je jednoduché, treba ho len vyskúšať. Má viaceré výhody:

-na prvý pohľad vám ukáže štruktúru problému

-jednoducho sa v nej dopisuje a dopĺňa

-ľahko vyznačíte vzájomné prepojenia a nadväznosti prvkov

Pri tvorbe myšlienkových máp každý môže uplatniť svoj individuálny štýl.

Existuje však niekoľko zásad, ktoré sa odporúča dodržať. Tu sú:

-začíname problémom, ktorý vyjadríme slovne čo možno najjednoduchšie a zakreslíme vždy do stredu stránky

-pri tvorbe mapy je ďalej výhodné postupovať z pravého horného rohu smerom nadol a dookola (v smere hodinových ručičiek)

-myšlienky zapisujeme vo vetvách okolo stredu tak, že súvisiace nápady „rozvetvujú“ pôvodnú myšlienku

-je výhodné použiť farebné perá alebo ceruzky

-je výborné, ak pri tvorbe mapy používame obrázky, symboly, kresby, skice

-súvisiace prvky mapy pospájame, graficky znázorníme ich väzby čiarami, prerušovanými čiarami, značkami

-odporúča sa písať paličkovým písmom

Ako fungujú Moderné kmene?

„Kmene sú najefektívnejším mediálnym kanálom, aký kedy existoval. Nie sú však na predaj, ani si ich nemožno prenajať. Kmene nerobia to, čo chcete vy, ale to, čo chcú ony. Práve preto je pridanie sa ku kmeňu a jeho vedenie taká mocná marketingová investícia.“

citát z knihy S. Godin: Tribes

V roku 2010 vyšiel vo vydavateľstve Ikar slovenský preklad knihy Setha Godina „Tribes“ (pod názvom Moderné kmene). Na 144 stranách autor podáva problematiku moderných kmeňov prostredníctvom hutných, stručných a výstižných úvah, postrehov, definícií a príkladov.

Seth Godin vychádza z Maslowovej hierarchie potrieb, v ktorej je jednou zo základných potrieb človeka potreba prináležania (potreba prináležania a lásky zahŕňa: potrebu družiť sa s ostatnými, byť prijímaný a niekam patriť). Ľudia jednoducho potrebujú niekam patriť, k iným ľuďom, ktorí majú rovnaké názory, potreby a záujmy. Ako príklad silných kmeňov z dávnej histórie uvádza náboženstvá, ktoré boli úplne prvotnými „kmeňmi“. Kniha rozoberá potrebu jedincov združovať sa do skupín, ktoré majú spoločné záujmy a ciele.

Čo charakterizuje kmeň?

-spoločná idea

-vodca kmeňa

-vzájomné prepojenie členov kmeňa (toto bol v minulosti limitujúci faktor, pretože komunikácia bola veľmi nákladná a nie vždy efektívna)

Éra internetu otvorila úžasné možnosti pre vznik a rast novodobých kmeňov: odstránila totiž bariéry v oblasti vzájomného prepojenia členov, s internetom sa prepojenie a komunikácia stala nezávislou od finančných, časových a priestorových obmedzení.

Internet vytvára výhodnú platformu pre komunikáciu, ale nedokáže zabezpečiť vodcovstvo: to je úloha pre nadšencov, vizionárov, či „kacírov“, ako ich autor v knihe nazýva. Ako vyzerá podľa Godina vodca, čo majú vodcovia spoločné?

     „Môžem vám povedať jedno: vodcovia nemajú nič spoločné. … Niet nijakého spoločného génia, vzdelania, výchovy, ani profesie. Inými slovami, nerodia sa ako vodcovia, tým som si istý. Vlastne jedno majú spoločné. Všetci vodcovia kmeňa, ktorých som kedy stretol, majú spoločné jedno: rozhodnutie viesť.“

citát z knihy S. Godin: Tribes

Na záver uposlúchnem Setha Godina a ponúkam zapožičanie knihy. Ak máte záujem, ozvite sa. Jedinou podmienkou je, že ju aj čestne vrátite. Alebo zapožičiate nejakú inú (inšpiratívnu knihu).

Tip: Na obale knihy sú uvedené e-knihy Setha Godina, ktoré sú zadarmo (dajú sa vygooglovať):

Knock Knock

Who´s There

Everyone´s an expert

The Bootstrapper´s Bible

Crowdsourcing: metóda, ako získať nové nápady

     Termín crowdsourcing po prvýkrát použil Jeff Howe v roku 2006. Ide o systém „viac hláv, viac rozumu“, ktorý sa v marketingovej praxi uplatňuje ako spôsob kooperácie medzi firmou a  kreatívnym "davom". 

     Spolupráca je založená na tom, že firma vytvorí podmienky pre rozvoj kreativity a inovácií pre ľudí z externého prostredia, napríklad (ale nie nevyhnutne) aj svojich zákazníkov. Základom je vyhlásiť tender na kreatívne riešenie, do ktorého sa môže zapojiť široké plénum záujemcov. Pre firmu to znamená rýchly prístup k inovácii, a pre menšie podniky sú veľmi zaujímavé aj znížené náklady na získanie riešenia. Výsledok je vždy kombináciou dvoch faktorov:  kreativity „davu“ a schopnosti firmy následne uviesť hodnotnú myšlienku do praxe.

     Prieskum realizovaný Marketing Executives Networking Group (skratka MENG ) zistil, že až 62%  marketingových pracovníkov na seniorských pozíciách v Európe už použilo metódu „crowdsourcingu“, najčastejšie na dotvorenie marketingových stratégií pri vývoji nových produktov.

    

Praktický tip: 

skúste sa pozrieť na „crowdsourcingový web“  www.crowdSPRING.com.  Stránka umožňuje akémukoľvek záujemcovi o kreatívne riešenie využiť potenciál vyše 105 000 zaregistrovaných kreatívcov z rôznych kútov sveta. Záujemca jednoducho zadá na stránke kreatívny projekt a následne sleduje riešenia, návrhy ktorých mu prichádzajú on-line. Nakoniec si vyberie riešenie, ktoré mu najviac vyhovuje, a s jeho autorom dotiahne projekt do konca. Web sa zameriava hlavne na grafické riešenia, je teda vhodný, ak potrebujete vymyslieť nové logo, dizajn, alebo obal pre výrobok. Ponúka aj tvorbu názvov firiem či výrobkov, takže ak máte záujem o anglický názov, môžete to skúsiť :-)

Tipom na využitie crowdsourcingu môže byť aj projekt, riešenie ktorého zadáte študentom posledných ročníkov VŠ. Alebo ak máte problém, skúste sa spýtať vlastných zákazníkov, ako by ho riešili oni. Možno budete prekvapení, koľko zaujímavých nápadov sa vám podarí pozbierať.