Farby: aký význam majú v marketingu?

Marťania sú vždy zelení. Nikdy nie modrí alebo červení.  Prečo? Lebo by to bol z marketingového hľadiska jasný prepadák!

Farby majú v našom živote nezanedbateľný symbolický význam. V marketingu sa ich neoplatí ignorovať ani podceňovať. Prečo? 

     Z pohľadu zákazníka vyvolávajú farby reakcie a asociácie, ktoré sú väčšinou automatické a fungujú na úrovni podvedomia.  Zákazník je teda farbami výrazne ovplyvnený, i keď si ani sám nemusí uvedomovať,  prečo ho farba zariadenia pobočky banky zneisťuje, alebo prečo nemá chuť vyskúšať nový potravinársky výrobok v obale zvláštnej farby. 

     Preferencie farieb a tiež ich symbolický význam sú podmienené kultúrou a národnými tradíciami,  menia sa v čase, a nie sú automaticky rovnaké pre každé odvetvie.  Farba, vhodná a úspešná napríklad v kozmetickom priemysle tak môže byť úplne nevhodná pre aplikáciu v potravinárstve, alebo na firemných vizitkách.

Aké sú základné poznatky, podložené výskumom?

     Čo sa týka všeobecnej preferencie farieb, prieskumy, ktoré sa robili od konca druhej svetovej vojny preukazujú, že väčšina dospelých ľudí v západných európskych krajinách uprednostňuje modrú farbu. Taký istý prístup k modrej farbe majú aj dospelí obyvatelia USA a Kanady. Detskí respondenti však jednoznačne preferujú červenú farbu, a až vo veku 10 a viac rokov začínajú uprednostňovať modrú a zelenú farbu. Zaujímavé je, že podľa prieskumov v oblasti „obľúbenosti farieb“ nie sú medzi respondentami signifikantné rozdiely z hľadiska pohlavia, profesie, alebo sociálneho statusu. Preferencie farieb sú v populácii celoplošné a menia sa iba na základe dosiahnutého veku.

Ak si však vezmeme krajinu mimo spomínaných regiónov, napríklad Japonsko, zistíme, že v ázijských krajinách je vnímanie farieb úplne odlišné. Poradie farieb z hľadiska ich preferencií v Japonsku je podľa prieskumov nasledovné: červená jednoznačne vedie (40% preferencií), za ňou nasleduje čierna (20%) a biela (tiež asi 20%). Z hľadiska marketingu to pre Japoncov znamená, že farebnosť výrobkov musia zvažovať v dvoch dimenziách:  vo farebnosti  pre domáci (japonský trh),  a separátne vo farbách pre export (ak chcú vyvážať napríklad do Európy). 

Ako príklad podcenenia sily farieb sa dá uviesť prípad japonských výrobcov lacnej triedy fotoaparátov. Namiesto klasickej čiernej zvolili pre túto produktovú radu výrazné farby:  červenú, modrú a žltú.  S výrobkami pomerne dobre uspeli na európskom trhu, avšak doma, v Japonsku,  boli tieto fotoaparáty úplným prepadákom.

Spracované na základe knihy „Colour and Emotion“, vydanej v roku 2005 Synovate Limited, Hong Kong

Perspektívny Silver Market. Máte pre nich ponuku?

Mlieko obohatené o vápnik

      Poznáte pojem "Silver Market"? Ak nie, je to chyba, ktorú treba napraviť! Ide totiž o veľmi vplyvný segment trhu, ktorý má navyše zaujímavý potenciál z hľadiska marketingu. "Silver Market" je o tom, že dnešní ľudia vo veku nad 50 rokov (ktorí sú väčšinou materiálne zabezpečení) sa v krátkej budúcnosti stanú jednou z najvplyvnejších spotrebiteľských skupín. Ide o svetový trend, ktorý je badateľný nielen vo všetkých vyspelých ekonomikách, ale aj v krajinách Ázie. Prejavuje sa zreteľne aj u nás, na Slovensku. 

Dôvodom vzniku takéhoto trendu je zmenená demografická krivka. Ľudia žijú dlhšie, sú zdravší a majú menej detí. Cieľová skupina 50+ predstavuje v súčasnosti skutočne masívny a zároveň lukratívny trh.

   

     Spotrebitelia nazývaní v marketingovom slangu „Silver Market“ predstavujú z hľadiska veku cieľovú skupinu 50+. Sú starí? Nie, aspoň sa tak určite necítia. V každom prípade majú úplne odlišné záujmy a potreby ako generácie „starých“ pred nimi. V čom sú iní?  Napríklad v tom, že majú voľné finančné prostriedky, sú zdraví a chcú pokračovať v koníčkoch zo svojej mladosti. Chodia na dovolenky, hrajú golf, stavajú domy, športujú a zdravo sa stravujú.

      Väčšina firiem si roli svojho zákazníka predstavuje mladých ľudí, maximálne štyridsiatnikov. Silný potenciál a špecifické potreby skupiny 50+ si dnes plne uvedomujú hlavne farmaceutické firmy.  Rozšírenou chybou "nefarmaceutických" marketérov (okrem nezáujmu  o túto cieľovú skupinu)  býva aj podcenenie komplexnosti a segmentácie tejto rôznorodej skupiny konzumentov.

Príklad z praxe:
firma vyrábajúca mliečne výrobky zahrnula do svojho sortimentu špeciálne funkčné mlieko obohatené kalciom. Hlavnou cieľovou skupinou je "Silver Market", ktorý má záujem o zdravý životný štýl a obáva sa osteoporózy. Navyše môže mlieko kupovať aj vnúčatám, pretože má záujem na správnom vývine kostí a zubov mladej generácie.

Jeden inšpiratívny postreh na záver:

Štúdia agentúry Synovate z októbra 2008 odhalila (prekvapujúce) zistenia, že cieľová skupina 50+ masívne používa mobilné telefóny, MP3 prehrávače, internet a sociálne siete, teda komunikačné prostriedky, ktoré sú pripisované temer výlučne "mladej" generácii.

Trendológia, Trendwatching. Trend marketing.

„Identifikovať trendy je kľúčové, ak pracujete na inováciách. Musíte predstihnúť budúcnosť.“

Bruno Montejorge, Senior Brand Manager, Kraft Brazília

Správanie spotrebiteľov sa mení čoraz rýchlejšie a istá v tejto oblasti je len jedna vec: rastúca neistota. Stále rýchlejšie zmeny sú každodennou súčasťou nášho života. Z hľadiska biznisu majú zmeny dvojaký dosah: niektoré prinášajú úžasné príležitosti, iné predstavujú vážne hrozby. Ako však zistiť, čo sa dá očakávať v budúcnosti? Skúmanie spotrebiteľských trendov sa tak stáva čoraz dôležitejším východiskom marketingových stratégií.

V posledných rokoch vznikla nová vedná disciplína, "trendológia", ktorá v sebe zahŕňa prvky prieskumu trhu, marketingu, psychológie i sociológie. Dobrým zdrojom poznatkov o tejto problematike je nedávno na Slovensku vydaný preklad knihy Trendológia (The Next Big Thing), ktorej autorom je Wiliam Higham. Kniha ponúka históriu a spôsob vzniku trendov, člení trendy a poskytuje návod, ako firma môže trendy interpretovať a overovať.

Pozitívnou správou pre malých a stredných podnikateľov je, že autor v knihe mnohé z trendov podrobne popisuje a analyzuje, takže je možné priamo ich aplikovať v podnikateľskej činnosti. Kniha zároveň ponúka praktický návod, ako využiť bezplatne dostupné zdroje dát.

Podľa čoho sa dá definovať trend?

„Trend sa dá identifikovať podľa nasledujúcich znakov:

- sústreďuje sa na spotrebiteľa

- pozerá sa do budúcnosti

- je bez osobných predsudkov, nestavia na domnienkach, a „pravdách“ z médií

- je otvorený voči odlišným názorom a sektorom

- je systematický

- je inovatívny.“

Citované z knihy Higham, W.: Trendológia

Sledovanie trendov má v marketingu nezastupiteľnú úlohu: ak dokážete včas rozpoznať a správne odhadnúť nový trend, aplikujte ho v praxi! Vaša firma tak má možnosť získať dôležitú konkurenčnú výhodu!

Ako využiť v marketingu QR kód?

QR kódy– v originále Quick Response Codes sa dajú využiť v bežnej ľudskej činnosti i v marketingu.

QR kód vymysleli Japonci, ešte v roku 1994.  Ich cieľom bolo zakódovať obsah čo najrýchlejším a univerzálne použiteľným spôsobom. Vymysleli teda kombináciu štvorčekov, ktorá funguje podobne ako čiarový kód, s tým rozdielom, že čiarový kód nepoužíva štvorčeky, ale kombinácie rôzne tučných čiar, ktoré kódujú údaje o tovare.

V oboch prípadoch na dešifrovanie kódu potrebujete čítačku.

Práve preto o QR kódoch počujeme až v poslednej dobe, teda presnejšie od roku 2007, lebo len vtedy sa dostali na trh pre bežných spotrebiteľov mobilné telefóny, ktoré dokážu QR kód zosnímať a dešifrovať.

Po prvýkrát bol QR kód na marketingové účely použitý v roku 2008, v kampani na novú "bondovku" Quantum of Solace. QR kód bol použitý v inzercii  a bolo treba nafotiť ho telefónom. Teleoperátor na základe tohto kódu zabezpečil na link na webovú stránku, voľné stiahnutie úvodnej melódie filmu, roletky na mobil, a aj súťaž o zaujímavé ceny.

Ako teda môžete použiť QR kód v marketingovej praxi? Do QR kódu môžete previesť napríklad text, obrázok, logo, URL vašej webovej stránky, vašu vizitku, alebo pravidlá súťaže pre zákazníkov. Zakódovanie obsahu do QR kódu je zadarmo dostupné na internete. No a potom tento kód umiestnite na svoje plagáty, do inzercie, alebo napríklad na faktúry zasielané zákazníkom. Nestojí vás to prakticky nič.

Zatiaľ sa QR kódy používajú len málo (na Slovensku), a práve preto je to zaujímavá forma odlíšenia sa od konkurencie pre firmu, ktorá chce o sebe komunikovať, že je moderná a inovatívna. Je to tiež vhodný  komunikačný nástroj pre komunikáciu  s mladšou vekovou skupinou. Celkom dobrá príležitosť, čo myslíte?