Marťania sú vždy zelení. Nikdy nie modrí alebo červení. Prečo? Lebo by to bol z marketingového hľadiska jasný prepadák!
Farby majú v našom živote nezanedbateľný symbolický význam. V marketingu sa ich neoplatí ignorovať ani podceňovať. Prečo?
Z pohľadu zákazníka vyvolávajú farby reakcie a asociácie, ktoré sú väčšinou automatické a fungujú na úrovni podvedomia. Zákazník je teda farbami výrazne ovplyvnený, i keď si ani sám nemusí uvedomovať, prečo ho farba zariadenia pobočky banky zneisťuje, alebo prečo nemá chuť vyskúšať nový potravinársky výrobok v obale zvláštnej farby.
Preferencie farieb a tiež ich symbolický význam sú podmienené kultúrou a národnými tradíciami, menia sa v čase, a nie sú automaticky rovnaké pre každé odvetvie. Farba, vhodná a úspešná napríklad v kozmetickom priemysle tak môže byť úplne nevhodná pre aplikáciu v potravinárstve, alebo na firemných vizitkách.
Aké sú základné poznatky, podložené výskumom?
Čo sa týka všeobecnej preferencie farieb, prieskumy, ktoré sa robili od konca druhej svetovej vojny preukazujú, že väčšina dospelých ľudí v západných európskych krajinách uprednostňuje modrú farbu. Taký istý prístup k modrej farbe majú aj dospelí obyvatelia USA a Kanady. Detskí respondenti však jednoznačne preferujú červenú farbu, a až vo veku 10 a viac rokov začínajú uprednostňovať modrú a zelenú farbu. Zaujímavé je, že podľa prieskumov v oblasti „obľúbenosti farieb“ nie sú medzi respondentami signifikantné rozdiely z hľadiska pohlavia, profesie, alebo sociálneho statusu. Preferencie farieb sú v populácii celoplošné a menia sa iba na základe dosiahnutého veku.
Ak si však vezmeme krajinu mimo spomínaných regiónov, napríklad Japonsko, zistíme, že v ázijských krajinách je vnímanie farieb úplne odlišné. Poradie farieb z hľadiska ich preferencií v Japonsku je podľa prieskumov nasledovné: červená jednoznačne vedie (40% preferencií), za ňou nasleduje čierna (20%) a biela (tiež asi 20%). Z hľadiska marketingu to pre Japoncov znamená, že farebnosť výrobkov musia zvažovať v dvoch dimenziách: vo farebnosti pre domáci (japonský trh), a separátne vo farbách pre export (ak chcú vyvážať napríklad do Európy).
Ako príklad podcenenia sily farieb sa dá uviesť prípad japonských výrobcov lacnej triedy fotoaparátov. Namiesto klasickej čiernej zvolili pre túto produktovú radu výrazné farby: červenú, modrú a žltú. S výrobkami pomerne dobre uspeli na európskom trhu, avšak doma, v Japonsku, boli tieto fotoaparáty úplným prepadákom.
Spracované na základe knihy „Colour and Emotion“, vydanej v roku 2005 Synovate Limited, Hong Kong
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára